Ak položím rôznym ľuďom rovnakú otázku , získam niekoľko odpovedí .Čo je pre vás domov ?
- Mamka a otecko aj s
- úrodenci
- Rodina aj s babičkou a dedkom
- Byt, dom
Je strašné pre mňa ,ak niekto na túto jednoduchú otázku odpovie tak chladne- byt, dom.
Veď čo by boli byty a domy bez našich blízkych. Viete si to vôbec predstaviť ? Čo sa ľudia dokážu pri takom krásnom citovom slove zaujať tento neosobný postoj ?
Kladiem si otázku :
- Mali zlé detstvo ?
- Sú to týraní jedinci ?
- Sú to ľudia bez kvapky citu ?
- Sú to ľudia, v popredí záujmu ktorých je majetok ?
Neviem, ktorá z daných odpovedí je tou pravdivou, alebo aspoň čiastočne pravdivou . V každom prípade sú to ľudia poľutovania hodní.
Našťastie väčšine ľudí pri otázke na domov sa zjemní tvár, zasnia sa oči a na ich tvárach vidíte , že je to emócia príjemná. Dlho formulujú odpoveď na otázku- čo je pre nich domov. Nechcú odpovedať rýchlo, aby niekoho alebo niečo , čo sa u nich spája s domovom nebodaj nevynechali. Všetko je predsa dôležité. Náruč mamy, láskavý pohľad otca, radosť brata ,alebo sestry, vôňa babkiných koláčov , vtáčia búdka od deduška, verný pohľad psíka. Je to celé spektrum ľudí ,vecí ale hlavne príjemných chvíľ strávených s týmito ľuďmi. Väčšine ani len nenapadne povedať, že domovom je ich vila, alebo byt.
To je predsa iba tovar určený na kúpu a predaj. Sú to steny, podlahy- ale nie emócie. Nikde v inzerátoch nepredávajú predsa domov. Predávajú iba akýsi byt, nehnuteľnosť. A to je veru podstatný rozdiel!
Vzťah k pojmu domov priamo súvisí aj s hodnotami človeka. Podľa neho si vždy vyberám aj priateľov a blízkych spolupracovníkov. Nikdy nechcem neosobný stroj , neschopný základnej ľudskej emócie- lásky k domovu, k ľuďom, ktorí nás tam čakajú a ktorých čakáme a milujeme my. Domov je tým najkrajším miestom, ktoré si nosím so sebou vo svojej duši.