Od malého dieťaťa sa vždy niekam teperíme a po niečom nesplniteľnom túžime. Či už sú to lepšie:
- Školské výsledky
- Lepší mobil
- Oblečenie
- Lepšia práca
- Vyšší plat
- Výkonnejšie auto
- Luxusnejší dom
Tým, že sme večne nespokojnými s tým čo máme nás to :
- Ženie dopredu
- Vystavuje stresu
Kým v prvom momente, keď nás to ženie dopredu k lepším výkonom, k lepšiemu vzdelávaniu sa, skrátka k lepšej práci na sebe- tak je to v poriadku.
Ak sa ale dostávame do úlohy závistlivca a nešťastníka, ktorému sa nepodarilo mať také auto ako susedovi, či postaviť rovnakú vilu ako bratovi, tak je s nami zle.
Tešme sa z toho čo máme. Keď ako dieťa som po niečom túžila moja babička sa iba usmiala a pýtala sa : „Načo ti to bude?“ Na túto otázku som sa vedela rozčúliť do nepríčetná. Dnes ju často kladiem sama.
Vekom som skrátka dospela do takého štádia poznania, že k šťastnému životu nepotrebujem množstvo vecí, ale ľudí okolo seba. Iste, celkom bez vecí sa to nedá, ale množstvo vecí, ktoré naozaj potrebujem je minimálne.
Dívam sa s úsmevom na mládež- dievčatá chcú mať väčšie prsia, plnšie pery, menší zadok. Operácie plastické sú na dennom poriadku. Sú potom dievčatá naozaj šťastnejšie,spokojnejšie ? Alebo sú iba umelo krásne ?
Rovnako muži. Reklamy na erekciu – na nich útočia z každej strany. Stávajú sa mnohí až zakomplexovanými. Celé to je zle!
Cit, láska, pochopenie, skromnosť, vedomosť- to sú vlastnosti, ktoré by nás mali zdobiť.
Ale zdobia nás ? Nepodliehame mamonu a hlúpemu podliehaniu modelu univerzálnej krásy viac ako je zdravé a potrebné ? Chceme všetko hneď aj za cenu zničeného zdravia. Načo nám to ale potom bude ?
Spomaľme a uvažujme ! Život je krásny a pestrofarebný aj bez množstva nepotrebných hlúposti, za ktoré sme ochotní míňať ťažko zarobené peniaze.