Každý z nás má alebo aspoň mal kamaráta, ktorý mal takýchto rodičov. Tí mu nedôverovali, stále ho kontrolovali, čo robí po vonku, s kým sa stretáva, pravidelne mu zasahovali do súkromia, hľadali, či si doma neschováva cigarety alebo podobne. Tento náš kamarát mohol byť aj vždy najmenej dlho vonku, a musel sa chodiť ukazovať domov, alebo mu matka neustále telefonovala.
Takýchto detí, na ktoré pôsobí vplyv týchto rodičov, majú tendenciu správať sa v dospelosti nasledovne.
- Neznášajú, keď ich niekto kontroluje.
Už z detstva im ostal v sebe odpor k tejto záležitosti, takže nezáleží na tom, či to daná osoba myslí dobre, alebo nie, tento človek to jednoducho nestrpí. Vo vzťahu už vôbec nie.
- Prešli si divokým obdobím.
Samozrejme, nemusí to byť vždy, ale zvyčajne to tak je. Celkom paradox. Deti, ktoré sú najviac kontrolované majú tendenciu vystrájať rôzne rebelstvá. Oni za to však v podstate nemôžu. Kvôli tomu, že sú celú dobu pod kontrolou, tak sa snažia tejto kontrole vyhnúť.
- Sú z nich perfekcionisti.
To, že majú kontrolované, priam až organizované detstvo, má na ne také dôsledky, že potrebujú mať všetko pod kontrolou.
- Majú tendenciu byť takými rodičmi.
V detstve ich za tú kontrolu nenávideli a dnes sú presne takí istí. Aj to sa môže stať. Nie je to však žiadne pravidlo. Naopak zas môže byť, že budú k svojim deťom takí, že im nebudú nič zakazovať.
- Majú problémy s komunikáciou.
Nie je to vždy, ale vďaka tomu, že v detstve boli neustále vypočúvaný, a potrebovali vravieť všelijaké možné vysvetlenia, bývajú v dospelosti menej komunikatívny.
- Sú disciplinovaný.
Tvrdá výchova predsa len musela zanechať aj nejaké kladné vlastnosti aj do budúcna. Avšak nemusí to byť tiež vždy pravidlo.
- Aj v dospelosti rozmýšľajú, čo by na ich rozhodnutia povedali ich rodičia.
Stále majú v hlave myšlienku, či by sa im to páčilo, alebo nie, takže sa skoro vôbec nerozhodujú podľa seba.